Jazykom mlčania píšem.
Slová sa otvárajú ako hroby
v Bottovej balade.
Len smútok tlačí v topánke.
A v srdci ešte čosi hreje
– tam, kde duša chodí spať.
su ako Pupava. Kvitnu,ziaria ako listocky jemne jemnunke poskladane do okvetia a potom sa zoskupia a zhmotnia do odkvetia, do paperistych naziek ktore letiaaaa...ostanu tie najtazsie semienka,ziadna paperista nazka ich neunesie , nikdy neodletia, ostanu tam , kde dusa chodi spat..nesplnene tuzby..
Komentáre
tuzby
Áno, PuPava,