Mliečny dych
ma zahalil tajomnom.
Cez štrbinu vnútra
kričím pološeptom
všetky záchvevy i zakrivenia.
Prstom sledujem
členitosť kôry.
Utopená v mäkkosti
bojím sa vynoriť.
Obvíjam sa oparom
a váham.
Prúdim miazgou
a nechávam sa unášať
len tak povetrím.
Závoj hmly sa roztápa
a ja miznem s ním.
Len tak
07.11.2008 11:23:59
Komentáre
ale celkom nezmizneš, že nie? :-)
Neboj sa, Sagi,
Niektoré pocity sú také silné, že keď miznú v nenávratne, mám pocit, akoby mizol kúsok zo mňa.
.
Ahoj Lesmiria,
.
hneď som si sama seba predstavila ako starý strom....
Lienkmíria...(-:
nezabudni! - zapni si na zadku hmlovky!
Buď videná, buď na očiach všetkým,
v hmle zažiar svojím veršom vzletným... ((-:
/no, o kôre ani zmienky, ale uletel som do tvojej hmly... / ((-:
lesmiria
Sygon, Topas, Martins,
Rusalôčka,
Lasky s krovkami-hmlovkami
Hlásim: Bezpečnej ceste zdar! Svetlá zapínam skôr, než mi vysolíš pokutu...:)
Oj,
nosí mi nálady zasnené.
Odlietam do ríše predstáv snov,
kde .......
... kde lietaš
nadnáša Ťa vytúžený cit.
Vánok Ťa povieva povetrím
nesie Ťa k túžbam vysneným...
... kde blesky, hromy, pohromy
Nevnímaš ich, tam sme len my,
spojení putom nekonečným.
Neboj sa..
Slavi,
Prepáč, Jozef D.,
Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú...:)
A teraz vážne:
Nedarí sa mi celkom rozlúsknuť škrupinka toho Tvojho nekonečného puta.
No keď som si prečítal ten
nekonečné putá sú
ako keď jemnou niťou neviditeľnou
ruky si spojíte navzájom
a z neba hlas
rozdelí vás
na celoživotný v srdci podnájom.