Vraj si zostal smutný
z modrých riadkov.
Ukladám slová
zo seba
a čakám, že pochopíš.
Privrávam sa sklopeným viečkam
a ty stále nevieš, že si taký malý.
Spíš ponorený na povrchu,
bdieš na hladine
a mne ostáva len sen.
Obvíjam srdce
štekliacimi pavučinami,
prehŕňam sa v zlate briez.
Šuchocem pocitmi.
Ty spíš
a spať zostaneš
i v temnote dňa
naďalej zakliaty.
Blúdiš
05.11.2008 10:05:09
Komentáre
Help
Tipovka,
v temnote dňa
:-)
bdieš na hladine
a mne ostáva len sen.
Veľmi pekná báseň... celá, ale tieto tri verše ma opäť očarili...
Lesmíria...
...
Rusalôčka: To som rada. K tým veršom: Povrchnosť bráni blízkosti a po tej túžime asi všetci. Zmeniť to však musí každý sám, nech ide o akýkoľvek vzťah, inak rastie vákuum prázdna, ktoré nevšímavo prekračujeme, ale dokedy?
Lasky: Snáď sa spozná a pochopí...
:)