Zaviate brázdy
nehybné a plaché
zakryté tichom a pietou.
Biely dych preniká
popod prah srdca.
Smútok zakliaty v ľade
triešti sa.
Živé obrazy tancujú v mysliach,
kolíska v básni,
rozprávka v modlitbe...
Všetko sa obnažuje
ako úlomky svetla.
Uniká do krajiny jasu.
Nájduc svetlo pohľadu,
žiaru pravdy,
hudbu pokoja...
Dušu obvíja nádej
sľúbená na počiatku
v dlani Stvoriteľa.
Zbohom, majstre
19.01.2009 00:21:20
Milanovi Rúfusovi
Komentáre
Krásne Lesmíria...
Lesmiria, cítiť, že smútiš aj Ty...
...skúsme aj my na svojom poli vyorať aspoň malú brázdičku, aby sa nezabudlo, že vo svete ešte existuje láska...
Rusalka,
Maco,