Splašené kone
pasú svoju divokosť
Blankyt tvojej duše
spriezračňuje svet
Ostrohy tmy a krvi
zaťahujú uzdy života
Kričia do dúhového svetla
nezmysly
na ktorých stojí tento svet
ten obraz noci závoj tmy je kúskom neba srdca cit ten pohľad očí duše smiech jak pochabé sú slová viet čo nedajú žiť veršom znieť....
publikované: 03.10.2012 13:52:09 | autor: Abel (e-mail, web, neautorizovaný)
Abel,
tisíc podôb, tisíc veršov, státisíce asociácií,... Ten istý okamih každú dušu rozochvieva iným tónom a hoci inak, každú krásne, lebo emócie sa nedelia na kladné a záporné, ani keď sú pochabé...
Vitaj. Nech Ťa vietor zaveje i nabudúce.
Komentáre
krásna
Zarenka,
má podôb viac....
Abel,
Vitaj. Nech Ťa vietor zaveje i nabudúce.
.
Milá Rusalka,