Lesmiria

    Budíš sa a ja utekám. Tíšim ťa v náručí a ty ma hladíš po tvári. Tíšiš ma potrebou byť tak blízko a ja ťa kolíšem, objímam, spievam,  jemne sa ti prihováram a nič z tohto sveta ti neprestupuje do snov. Prerobila si ma na fontánu.
Stále nové kvapky dopadajú na dno, cinkajú o mince pre šťastie. Utláčam seba pre teba a ty mi meníš svet,
stávaš sa jeho stredom a všetko ostatné sa zahmlieva. Ostáva sladkosť usínania, túlenie a stisk rúčky v krajine nikoho a všetkých.